Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2
Obec Martin nad Žitavou

Z histórie

MALI BY STE POZNAŤ...

Prvá písomná zmienka o obci Martin nad Žitavou (Zenthmarton) pochádza z roku 1272, avšak ako farnosť sa spomína až v roku 1332. Od roku 1386 sa stáva majetkom hradu Jelenec. Pre neveru Forgácsovcov zhabal erár celé panstvo a obec predal v roku 1718 panstvu v Zlatých Moravciach. Počas tureckej okupácie tu bolo 16 domácností a 24 zdanených osôb. Posledným zemepánom a vlastníkom časti obecného chotára bol gróf kardinál Krištof Anton Migazzi. Ten dal v roku 1792 postaviť neskorobarokový kostol Svätého Martina biskupa. Postavený bol neďaleko už zaniknutého románkseho kostola. Je jednoloďový so štvorcovým prezbytériom, rovným stropom a pristavanou sakristiou, bez veže. Fasády sú hladké, priečelie je členené pilastrami, zakončené murovaným volútovým štítom. Za hlavným oltárom Panny Márie sa nachádza neskorobarokový obraz znázorňujúci smrť Sväteho Martina. Podľa legendy tvár Svätého Martina patrí grófovi Migazzimu. Druhý obraz s motívom Svätého Martina so žobrákom bol odcudzený a naharadený novým v roku 1997.


 

 

Z minulosti obce Martin nad Žitavou sa nezachovalo veľa písomných dokladov. Pôvodne patrila spolu s ostatnými obcami k hradnému panstvu Jelenec (Gýmeš), spomínanému už za Ondreja II. S ním zdieľala v priebehu niekoľkých storočí spoločný osud.  

 

V roku 1226 patril hrad Jelenec s majetkami Ivankovi z rodu Hunt-Poznanovcov a jeho dedičom, ktorým ich za záchranu života v bojoch s Tatármi potvrdil aj Bela IV. V 14. storočí boli majiteľmi tohto majetku potomkovia tohto rodu - gróf ska rodina Forgáčovcov, ktorá však oň prišla pre neveru voči panovníkovi v čase bojov s Matúšom Čákom. Hradné panstvo prevzal opäť erár.


V roku 1356 dostala hrad spolu s majetkami kráľovná Mária, ktorá ho za preukázané cenné služby darovala v roku 1386 Blažejovi Forgáčovi. Keď sa neskôr jeho dedičia nevedeli dohodnúť, prisúdil kráľ Žigmund hradné panstvo Jelenec darovacou listinou celý majetok Petrovi a Mikulášovi Forgáčovi.


V priebehu 16. storočia, bolo toto územie viackrát napadnuté tureckým vojskom, ktoré zničilo nielen obce, ale dobylo a spustošilo napokon aj hrad, ktorý sa podarilo po dlhšom čase. znovu opraviť a nákladne obnoviť v roku 1613 neskoršiemu krajinskému palatínovi Žigmundovi Forgáčovi. Majetky hradu Jelenec stíhal nepriaznivý osud počas celého 17. storočia, poznačeného stavovskými bojmi, ktoré v konečnom dôsledku znášali obce a mestá v krajine. Za Rákociho povstania, v ktorom bol Žigmund Forgáč II. jedným z veliteľov povstaleckého vojska, prešiel majetok hradného panstva Jelenec opäť do rúk eráru, ktorý ho rozpredal viacerým šľachtickým rodinám. Tak sa stalo, že v roku 1718 predali aj majekty s obcou Svätý Martin panstvu v Zlatých Moravciach.


O počiatkoch tejto malej slovenskej obce sa nezachovalo veľa dokladov. Ak však zoberieme do úvahy horné Požitavie, preukázateľne obsahujúce na pomerne malom území významné nálezy sakrálnych objektov, obydlí a predmetov už z 9. storočia (ako napr. v susedných Sľažanoch), možno predpokladať podobné nálezy aj v katastri obce Svätý Martin.


Najstaršou indíciou, svedčiacou o existencií sakrálnej kamennej stavby z 12. storočia, je nález na výraznom návrší na západnom okraji intravilánu obce pri kostole, ktorý sa uskutočnil v roku 1968. Z archívnych prameňov je známa zmienka o farnosti Sancti Martini pred rokom 1332. Možno teda predpokladať, že dnešný kostol, zasvätený takisto sv. Martinovi, postavili čiastočne z materiálu pôvodného románského kostola. Pretože nemal vežu, postavili v jeho blízkosti, pri okraji cintorína murovanú zvonicu, do ktorej osadili nové zvony. Donátorom tejto neskorobarokovej stavby bol v roku 1792 majiteľ obce - gróf Krištof Migazzi, vlastniaci pomerne rozsiahli majetok v chotári Svätého Martina ešte koncom 19. storočia. Patril mu aj veľký majer na východnej strane za vinicami a potokom Pelúsok smerom k Zlatým Moravciam.

 


 

Pôvodne sa obec rozprestierala pod kostolným vŕškom na pravom brehu potoka Pelúsok. Tvoril ju rad domov po severnej a južnej strane priestranného návesia, ktorému dominoval kedysi starý románsky kostol obklopený cintorínom. Územie obce sa na západnej strane končilo pri ľavom brehu, Stránskeho potoka, tvoriaceho hranicu katastrálneho územia so susednou obcou Sľažany. Domy, postavené na užších, dlhých parcelách, tvorili súvislú líniu priečelí so vstupmi do dvorov, niekedy aj do ďalších prístavkov k staršiemu rodičovskému domu. Parcely s domami a často spoločným dvorom sa končili veľkými murovanými stodolami, postavenými vedľa seba tak, že tvorili akýsi prirodzený obranný systém, chrániaci dedinu od polí pred nevítanými návštevníkmi, vrátane divej zvery.


Obyvateľstvo obce tvorili ešte koncom 19. storočia príslušníci niekoľkých, zväčša vzájomne spríbuznených rodín. Najpočetnejšími z nich boli Káčerovci, Kunkelovci, Zajacovci, Brunclíkovci, ale aj rodina Hitkovcov, Kľučárovcov a Banských. Veľký dom na severnej strane, hneď na začiatku obce, keď sa prešlo drevenou lavičkou cez potok od Zlatých Moraviec, patril v tom čase Filipovi Slezingerovi. Východnú stranu vedľa cesty pokrývali vinice s kamennými hajlochmi. V dobových monografických dielach sa obec, zvaná v tom čase Zsitva-Szentmárton, uvádza ako malá, slovenská dedina s 310 obyvateľmi, obývajúcimi približne 30 samostatných domov. Oproti roku 1600 so 16 zdanenými domami možno hodnotiť demografický vývoj obce vcelku kladne, ak berieme do úvahy nepochybne značné úbytky obyvateľstva, najmä po tureckom vpáde v roku 1663. V nasledujúcich desaťročiach možno preto aj tu predpokladať podobne ako v susedných obciach, prílev dosídlencov z Turčianskej, či iných žúp. Svätý Martin ostal slovenskou obcou, o čom svedčia predovšetkým tunajšie historické chotárne názvy.


Poľnohospodárska obec sa neskôr rozširovala za potokom Pelúsok popri ceste do Zlatých Moraviec smerom na juh. Pôvodné centrum pod kostolom si však zachovala.


Posledným zemepánom a neskôr vlastníkom časti obecného chotára bol gróf Krištof Migazzi. Šľachtická rodina Migazzi von Wall und Sonnenthurm pochádzala zo Švajčiarska, odkiaľ sa presídlil a do Tirolska a napokon po získaní ďalších majektov sa ocitla na našom území v Tekovskej a Hontianskej, ba aj v Areadskej župe. Uhorský indigenát získal práve gróf Krištof Migazzi v roku 1764. Bol vysokým cirkevným hodnostárom - kardinálom a arcibiskup om vo Viedni a posledným zemepánom a neskôr vlastníkom časti.

 

Historická mapa z 19. storočia

 

 

ZDROJ: BERKOVÁ, A. - URBANOVÁ, N.: Martin nad Žitavou


 

webygroup

dnes je: 21.10.2017

meniny má: Uršuľa

Prehliadač PDF súborov

Profesionálne posilňovacie zariadenia v budove základnej školy.

Pravidelne aktualizované liturgické oznamy pre farský kostol Najsv. Trojice v Sľažanoch a pre Kostol sv. Martina v Martine nad Žitavou

Folklórny súbor Pelúsok vydal svoje prvé CD.

Záujemcovia si ho môžu zakúpiť za 3,50 € na obecnom úrade.

Výstižné snímky charakterizujúce našu obec si môžete pozrieť na tejto stránke. Kúpiť ich možno na obecnom úrade.

Spevácka skupina Pelúsok vznikla na podnet kultúrnej komisie v roku 2011. Za sebou má už niekoľko vystúpení. Prečítajte si viac.

Prenájom priestorov, tanečného parketu, sály a klubovne

Kontaktujte nás na tel. 037 642 25 45

Na prehliadku Pamätnej izby sa skupiny a jednotlivci môžu prihlásiť na tel. č. 037/642 25 45. Prehliadka je k dispozícií od 8:00 do 14:00 h.

Pamätná izba našich predkov v budove kultúrneho domu. Príďte sa pozrieť osobne a spoznajte históriu našich starých rodičov - ako žili, s čím pracovali, ako vyzerali ich skromné príbytky...

03.02.2017
12.05.2017
08.09.2017
08.12.2017


Copyright © 2007-2017 Obec Martin nad Žitavou
Všetky práva vyhradené

7507284

Úvodná stránka